Zvyšovanie kvalifikácie žien naznačilo, že po vedomostnej stránke sa stratil rozdiel, ktorý bránil ženám vo výkone rôznych povolaní, ktoré doposiaľ vykonávali iba muži.
Sloboda a finančná nezávislosť od manželových príjmov, oslobodenie sa od domáceho stereotypu, rozvoj osobnosti, uplatnenie sa v spoločenskom živote, to boli heslá, ktoré vyzývali ženy, aby svoju emancipáciu brali vážne. Teórie boli uvádzané ako vedecké, kráčajúce s modernou dobou.
Mnohé ženy sa dali zlákať vidinou finančnej nezávislosti a slobody. Očakávali spoločenské ocenenie. Pracovné miesta sa začali zapĺňať ženským osadenstvom. Postupne spoločnosť začala s prácou žien počítať. A nakoniec sa stala nutnosťou. Na ženy, ktoré sa o zaradenie do pracovného procesu spoločnosti neusilovali sa začalo hľadieť ako na tie, ktoré majú zaostalé zmýšľanie.
Čo sa stalo s rodinou?
Žena ďalej fungovala ako matka a zároveň aj ako zamestnankyňa v nejakej platenej práci mimo domov. Miesto toho, aby sa snažila hlavne o vytvorenie domova pre deti a manžela a pre seba, chcela stihnúť aj prácu aj rodinu. A možno ani to tak nechcela, nechcela za každú cenu pobehovať medzi zamestnaním a rodinou, ale spoločnosť ju postavila pred hotovú vec a ona nemala iné východisko, ako vysvetľovať v práci, prečo musí opäť ostať doma s chorými deťmi, prečo nemôže dlhšie ostať v práci, deťom vysvetľovať, prečo s nimi nemôže písať domáce úlohy, prečo po vyučovaní musia ostať v školskom klube, prečo nemá čas vypočuť si ich problémy, lebo má plnú hlavu svojich starostí ako skĺbiť pracovné i domáce povinnosti.
Je pravdou, že táto generácia je odchovaná na myšlienkach o tom, že treba bojovať za rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, o ich nespravodlivom údele a zatlačovaní do domácnosti. Ale v ustavičnom zhone a hluku, ktorý obklopuje súčasný život, ženy vo väčšine prípadov nie sú schopné zamýšľať sa nad tým, čo naozaj chcú a len bezducho prijímajú to, čo odznieva v spoločnosti a hlavne v médiách, ktoré nás obklopujú na každom kroku, či sme doma, v práci, v obchode, u lekára, na autobusovej stanici alebo jednoducho iba kráčame po ulici. Stokrát opakovaná veta, sa dostáva do podvedomia ako niečo, čo je veľmi známe, veľmi blízke, stáva sa súčasťou poslucháča.
Len málo žien je ochotných vzdať sa pre prácu úplne rodinného života a len málo žien je, ktoré si vyberú iba starostlivosť o rodinu, pretože v takom prípade je potrebné materiálne sa uskromniť oproti ostatným rodinám. Väčšina žien hľadá kompromis medzi rodinou a prácou a často majú potom pocit, že nezvládajú jedno ani druhé.
Aké sú dôsledky toho, že sa stratil kontakt s kritickým pohľadom na vlastnú rolu? Rodina sa stala miestom ohrozenia. Niektoré ženy kvôli práci nevstupujú do manželstva. Tie, ktoré sa vydávajú, často to robia až vo vyššom veku, kedy si už zabezpečili dobrú prácu. Aby o dobrú prácu neprišli, buď nemajú deti vôbec, alebo iba jedno. Preto, aby neboli narušené pracovné alebo aj osobné plány, došlo dokonca k odstraňovaniu detí ešte pred narodením. Umelé prerušenie tehotenstva sa stalo bežnou súčasťou života. S otupeným svedomím prijíma spoločnosť tento fakt nie ako vraždu, ale ako obyčajný lekársky zákrok. A tak v roku 2009 bolo odvrhnutých trinásťtisíc životov ešte skôr ako by sa stali súčasťou nejakej rodiny.
Ak dieťa má šťastie a narodí sa stáva sa, aby nezabrzdilo kariéru v práci svojej matke, prijímajú k nemu opatrovateľku, čo najnovšie podporuje i štát. Záleží štátu na tom, aby dieťa bolo čo najmenej v kontakte s matkou, aby sa o neho starali cudzí ľudia v čase, keď si vytvára citové väzby?
V krajinách, kde sa sústreďovali na budovanie socializmu a následného komunizmu, to bolo pochopiteľné. Bolo potrebné zmeniť a prispôsobiť sa novému zmýšľaniu ľudí a dobre chápali, že najlepšie to pôjde výchovou od čo najskoršieho veku a pokiaľ možno s čo najväčším obmedzením vplyvu rodičov. Preto je to obdobie známe nielen prudkým rozvojom materských škôl, kde deti trávili čas, kým ich matky boli v zamestnaní, ale otvorených bolo aj mnoho detských jaslí, kde sa umiestňovali deti od veku šiestich mesiacov. Deti trávili väčšinu dňa s cudzími tetami, matka si plnila svoje povinnosti v zamestnaní a otec zas vo svojom. Rodina sa stretla až večer, kedy bolo treba urobiť nutné práce okolo domácnosti.
Dnes sú deti odchované tou dobou, dospelými ľuďmi. Spôsob, akým boli vychovávaní je im prirodzený. Citové väzby rodiny sú narušené. Väčšina populácie považuje manželstvo za dočasnú záležitosť. Narastá počet rozvodov, uzatvárajú sa nové manželstvá zvyšuje sa výskyt spolužití bez uzavretia manželstva, čo má mnoho sociálnych následkov, napr. vznik neúplných rodín s jedným rodičom, rodín s jedným nevlastným rodičom a pod. čo ovplyvňuje život všetkých členov rodiny, predovšetkým detí.
Zmeny v spoločnosti a spôsobe života ľudí spôsobujú aj zmeny v rodinnom živote. Typickou sa stala tzv. dvojkariérová rodina, čo znamená, že obaja manželskí partneri sú zamestnaní. To ženám umožnilo emancipovať sa v manželstve, prípadne ho z vlastnej vôle ukončiť a samostatne vychovávať deti.
A štát nemá dostatočné zákony na to, aby situáciu riešil, aby rodina sa stala funkčnou. Ak v rodine pracuje iba jeden z rodičov, väčšinou je to otec, rodina je obyčajne na pokraji núdze. Štát jej síce poskytne sociálne dávky, ale je potrebné doniesť množstvo rôznych potvrdení a hlavne musí byť dôkaz, že aj žena je zaregistrovaná na úrade práce a prácu si hľadá. Nemá teda voľbu dobrovoľne ostať doma pri deťoch a venovať sa ich výchove. Ak chce rodina vyžiť, musia byť zamestnaní obaja rodičia. Tu sa stráca čas, ktorý mal byť venovaný rodine. A tak štát namiesto pomoci, len ďalej vmotáva ženy do pracovného kruhu, z ktorého nateraz niet východiska.
V rámci vyrovnania pracovných nerovností medzi mužmi a ženami sa objavujú niekedy aj také požiadavky ako je zavedenie kvóty do pracovného zaradenia. Sú rôzne záujmové združenia žien, ktoré sa snažia pri zavedení novelizácie volebného zákona presadiť i kvóty na zastúpenie žien v politike.
Je naozaj toľko žien, ktoré sú odborníčky v tejto oblasti? A hlavne, či majú záujem o prácu v politike? A byť v nejakej funkcii iba preto, lebo je určená kvóta, ktorú je potrebné splniť, môže viesť k podceňovaniu žien, ktoré sa takýmto spôsobom do politiky dostanú. Je to len pílenie si konára pod samou sebou.
Žena má v spoločnosti veľké poslanie. Má všetky danosti a vlohy, aby mohla pripravovať na život ďalšiu generáciu. Je jednoduchšie a užitočnejšie človeku vštepovať od útleho detstva správne zásady spolužitia s ostatnými ľuďmi v rodine a spoločnosti, naučiť ich k úcte k druhým a k vzájomnej pomoci ako špekulovať aké zákony vydať, aby nútili ľudí konať spoločensky, ako vydávať opatrenia, aby zákony boli plnené, aké vymyslieť sankcie, aby si ľudia dobre rozmysleli, či sa im oplatí daný zákon dodržať.
Sú chvíle, keď človek prejavuje svoju nespokojnosť s určitým stavom, negatívne hodnotí podmienky svojho života, má pocit, že jeho námaha nie je dostatočne ocenená, ale nemá jasnú predstavu ako by mal realizovať zmenu. Do takejto bezradnosti, môže prísť niekto s krásnym heslom ako počas Francúzskej revolúcie a zaplniť prázdnotu a presvedčiť človeka o tom, že mu ukazuje cestu, po ktorej túžil.
A možno by stačilo oprášiť slovo mama, vrátiť žene dôstojnosť, prejaviť jej patričnú úctu za jej zdanlivo neviditeľnú prácu, ktorá sa jej málokedy dostávala, čo bolo asi hlavnou príčinou, že žena hľadala naplnenie svojho života v rôznych náhradných činnostiach. A toto narušenie prirodzenej rovnováhy, priviedlo spoločnosť do dnešnej situácie a ak sa ďalej budú oči zakrývať pred touto skutočnosťou a za slobodu sa budú označovať individualistické ciele, spoločnosť sa stane množinou ľudí, ktorí jeden druhého nepotrebujú ako partnera na prežívanie spoločných chvíľ, ale vzťahy budú budované, len na tom, či je pre mňa tento človek osožný a na ako dlho.
Komentáre
zlatá moja
Kedysi ženy pracovali na panskom, makali doma, rodili na poli a makali dalej, kým kojili, dieťa vláčili na chrbte všade a ked ho odstavili, tak sa hrávalo samé, aby nezavadzalo a ked odrástlo, tak pracovalo na poli, páslo a iné roboty a ked ochororelo, umrelo, no čo, pánboh dal, pánboh vzal....
Tak sa pýtam, chceš sa tam vrátiť? Do tých čias? Ic moja voľade na samotu do lesa žiť a civilizovaným ženám daj pokoj!
Problémy žien
...žena má mať právo sa rozhodnúť-byť doma,alebo pracovať...
...ale ja viem,že keď muž zarába,tak ona nemá nárok na sociálne dávky...a tak vlastne musí ísť robiť...pretože z jedného platu nevyžijú...a tu je "pes"zakopaný...
...materstvo sa berie ako mimopracovná činnosť...
ked som bola malá
mňa čakala doma zima-studené jedlo-prípadne nič..
otec nebol a matka plnila dvojúlohu živiteľky aj matky..
a ja..,
robila som to isté=práca+rodina..akurát v lepších materiálnych podmienkach..
dnes viem-že všetko človek nemôže mať-a každý-i každá žena sa musí prispôsobiť podmienkam subjektívnym i objektívnym..
ideálny život neexistuje..
takže..
každý-každá nech si zvolí svoju cestu-a nesie následky..
Zorka,
Otcom zdvojnásobiť platy
-veď je veľká nezamestnanosť-tak nech to zachraňujú muži!-prečo ženy?
...lebo sa zle vysvetľuje rovnoprávnosť!...
VN,
Rovnoprávnosť...ako idem z kože vyskočiť, aj keď ja by som to ani nemala spomenúť,
matahari